Zomrel jeden z otcov zakladateľov Fakulty ekológie a environmentalistiky, prvý vedúci Katedry biológie a všeobecnej ekológie a jeden z prvých zamestnancov našej fakulty prof. RNDr. Alexander Dudich, CSc.
English
Slovenčina
Zomrel jeden z otcov zakladateľov Fakulty ekológie a environmentalistiky, prvý vedúci Katedry biológie a všeobecnej ekológie a jeden z prvých zamestnancov našej fakulty prof. RNDr. Alexander Dudich, CSc.
Rozlúčili sme sa s osobnosťou Fakulty ekológie a environmentalistiky, Technickej univerzity vo Zvolene
prof. RNDr. Alexandrom Dudichom, CSc.
(*15.10.1942 - + 1.4.2025)
Dňa 1. apríla 2025 sme prijali smutnú správu, že nás navždy opustil jeden z otcov zakladateľov Fakulty ekológie a environmentalistiky, prvý vedúci Katedry biológie a všeobecnej ekológie a jeden z prvých zamestnancov našej fakulty prof. RNDr. Alexander Dudich, CSc.
Profesor Alexander Dudich sa narodil 15. októbra 1942 v obci Kamenín (Kéménd) ako tretie dieťa v rodine učiteľa elementárnej národnostnej školy. Detstvo prežil v obci Lekér, dnes súčasť obce Hronovce, kde nastúpil aj na základnú školu a následne absolvoval gymnázium v susedných Želiezovciach. Vzorom mu bol jeho strýko z otcovej strany prof. Dudich Endre (*1895 – + 1971), významný maďarský univerzitný profesor zoológie, ktorý od roku 1919 pôsobil ako kustód zoologického oddelenia Maďarského národného múzea v Budapešti a zakladateľ a vedúci univerzitného zoologického ústavu na budapeštianskej univerzite. Po maturite v roku 1959 preto išiel do Bratislavy, kde úspešne absolvoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského Bratislava a po jej ukončení v roku 1964, nastúpil ako vedecký pracovník na Katedru zoológie, Agronomickej fakulty VŠP (dnes SPU) do Nitry. Tu pod vedením prof. Čepeláka a doc. Zajonca začala jeho púť vedeckého a pedagogického pracovníka. Po roku 1974 odišiel na Výskumnú stanicu Staré Hory (kde spolupracoval s významným ornitológom RNDr. Andrejom Stollmanom), ktorá sa v roku 1983 stala súčasťou Ústavu ekológie lesa SAV Zvolen.
V pondelok 7.4.2025 sme sa v dome smútku Frauenberg v Banskej Štiavnici s týmto významným človekom, doyenom stredoeurópskej sifonapterológie, ktorý mal slabosť na exaktné vedy, obzvlášť na prírodné vedy, uznávaným zoológom a ekológom, univerzitným profesorom, naposledy rozlúčili.
Písať o živote prof. Dudicha v rôznych obmenách jeho mnohorakých záujmov, si žiada rozsiahlejší text. V smútočnom príhovore sme si ho priblížili ako výraznú osobnosť Fakulty ekológie a environmentalistiky, Technickej univerzity vo Zvolene, ktorú spoluzakladal a na ktorej pôsobil od jej vzniku, až do jeho odchodu do dôchodku.
Profesor Alexander Dudich sa stal zamestnancom našej fakulty už od jej zriadenia 1. 10. 1991, kedy vznikla aj Katedra všeobecnej ekológie na Fakulte ekológie TU vo Zvolene, a to ako prvá z novozriadených katedier tejto fakulty. Bol teda nielen zakladajúcim členom našej fakulty, ale významne prispel aj k jej budovaniu a rozvoju.
Bolo to výnimočné a zaujímavé obdobie jeho života. Čerstvo zmenené spoločenské pomery, znovunadobudnutá sloboda, ktorá človeku s veľkým zmyslom pre slobodu myslenia a bádania, priniesla ponuku vtedajšieho prorektora našej univerzity doc. Konráda-povereného zriadením novej fakulty, začať budovať samostatnú katedru. Aj keď ho učiteľské povolanie dlho veľmi nelákalo, nakoľko vnímal nižší spoločenský status, slabé finančné a materiálne ohodnotenie a prakticky absolútnu existenčnú závislosť učiteľského stavu od vôle, nevôle či zlovôle vrchnosti totalitného štátu, predsa sa v novej situáciu ochotne a s nadšením pustil do formovania novej katedry, jej zamerania, výberu profilujúcich predmetov a ich obsahovej koncepcie a v neposlednom rade jej personálneho zloženia. Mal v tomto smere voľnú roku, čo si nesmierne vážil a adekvátne využil. Vedel osloviť tých správnych ľudí - odborníkov (budúcich kolegov), ktorých dobre poznal, rešpektoval a dôveroval im. V personálnej oblasti sa mu podarilo fakultu posilniť o vtedy vo vede už dobre podkutých mladých prírodovedcov (RNDr. Bitušíka a RNDr. Gápera - dnes už profesorov) a katedru postupne personálne budoval aj ďalšími mladými nadšenými prírodovedcami. Dbal na to, aby prvá Katedra všeobecnej ekológie v rámci Slovenska mala rýdzo nadrezortný charakter.
V tom čase na novozriadenú fakultu nastúpili poslucháči prvého ročníka, ktorí ( ako sám spomínal), boli rozhľadení, múdri mladí ľudia, zväčša pôvodne sa uchádzajúci o štúdium na Lekárskych fakultách a tak bolo pre neho radosťou pustiť sa do práce. A hoci začínal na takmer zelenej lúke, obrovskou výhodou pre neho bol jeho vedomostný fundament. Postupne sa mu podarilo vybudovať na katedre vedeckú knižnicu a zoologické zbierky, ktoré vhodne využíval v rámci pedagogického procesu. Aj keď vyštudoval prírodné vedy, jeho pozitívna deviácia z mladosti, kedy takmer skončil na FAMU v Prahe, kde sa zaujímal o fotografiu a film, ho priviedli k aktívnemu budovaniu databázy dokumentárnych filmov, zväčša prírodovedného zamerania, ktorú následne aktívne využíval vo výučbe a touto svojou aktivitou nainfikoval a motivoval aj mladých kolegov na katedre, ba aj fakulte. Tí doposiaľ využívajú jeho videotéku v rámci edukácie širokého spektra predmetov.
Hoci mu v čase vzniku fakulty tiahlo na päťdesiat, duchom bol stále mladý. Bolo vtedy bežné stretnúť ho cestou do práce na kolieskových korčuliach s volkmenom a slúchadlami na ušiach. Na otázku, čo to počúva odpovedal: „Madonine piesne z muzikálu Evita“. To len umocňovalo vnímať ho nielen ako veľmi vzdelaného a skúseného, ale aj nekonvenčného človeka, ktorým bol celý svoj život.
Zanietene sa angažoval v období zmeny sídla, vtedy už Fakulty ekológie a environmentalistiky, Technickej univerzity vo Zvolene do nového sídla v Banskej Štiavnici. V roku 1997 už končil vo funkcii vedúceho katedry a štafetu ochotne odovzdal prof. RNDr. Petrovi Bitušíkovi, CSc., o to húževnatejšie pomáhal s presídlením a etablovaním fakulty v nových podmienkach. Veril, že fakulta bude mať v tomto meste s bohatou históriou, ktoré mu prirástlo k srdcu, väčší priestor pre svoj slobodný rozvoj. S hrdosťou vtedy vravieval, že rodom je Tekovčan, ale srdcom a osobnou voľbou Štiavničan. Vnímal génius loci tohto mesta a občas, s pre neho typickým zmyslom pre humor poznamenal, že kým v Banskej Štiavnici pôsobili na danú dobu významné osobnosti vtedajšej stredoeurópskej ba aj európskej vedy a kultúry, vo Zvolene len mleli bryndzu ( zrejme aj s narážkou na pomenovanie Zvolenčanov – Bryndziari). Pri opätovnom sťahovaní fakulty do Zvolena (rok 2006) si zodpovedne plnil svoje pedagogické úlohy a ako garant študijného programu „Ekológia a ochrana biodiverzity“ dbal o to, aby ním založená a vybudovaná katedra a fakulta, neutrpeli druhou zmenou sídla v relatívne krátkom čase, hoci nebol tomuto procesu naklonený a preto aj na krátky čas ukončil pôsobenie na fakulte.
Po oslovení vedením fakulty a jeho katedry sa však na akademickú pôdu vrátil, aby tu zabezpečil výučbu, garantoval akreditované študijné programy v druhom a treťom stupni VŠ vzdelávania a zabezpečil tiež habilitačné konania a konania pre vymenovanie za profesorov, čím umožnil a výrazne uľahčil kvalifikačný rast viacerých zamestnancov nie len našej fakulty, ale aj iných vysokoškolských pracovísk na Slovensku. Toto obdobie bolo pre neho obzvlášť náročné a zrejme sa podpísalo aj na jeho zdravotnom stave. A preto v akademickom roku 2007/2008 odišiel do dôchodku, no často a rád sa vracal na fakultu, či už ako člen komisií pre obhajoby doktorandských dizertačných prác, oponent diplomových a dizertačných prác, člen habilitačných alebo inauguračných komisii.
V čase po penzionovaní, ho jeho kolegovia z katedry a fakulty pravidelne navštevovali v jeho štiavnickom byte, kde sa vždy tešil v rámci tzv. Concilium Schemnitzensis, na správy z akademického prostredia i z osobného života kolegov a rád sa podelil o svoje skúsenosti, či ochotne poradil.
Alex, či Šanko, ako ho priatelia oslovovali, patril ku charizmatickým pedagógom našej fakulty a univerzity. Svojou erudíciou a zanietením bol pre viacerých vzorom a inšpiráciou. Vo vyučovacom procese naplno využíval svoje vysoko odborné kvality, široký prehľad v problematike, ktorou sa dlhodobo zaoberal, ale aj polyhistorické vedomosti z rôznych prírodných aj spoločenských vied, ktoré vedel študentom prezentovať v kontexte s preberaným učivom. Vďaka svojmu entuziazmu a pútavému prejavu, dokázal okolo seba zhromaždiť skupinu študentov a vzbudiť v nich záujem o predmet svojho výskumu a nadšenie z poznávania tajov prírody.
Profesor Alexander Dudich bol človek s vysokými morálnymi hodnotami. Zaujímal sa o ľudí i dianie okolo seba. Rád veľmi tolerantne a kultivovane diskutoval a zdieľal svoje myšlienky nielen s kolegami, ale aj so študentmi, ktorých vnímal ako rovnocenných partnerov. Vždy bol ochotný poradiť i pomôcť. Šíril okolo seba pohodu a mal rád inteligentný humor. Alex miloval život i ľudí. Rozhovory s ním boli vždy obohacujúce a inšpiratívne. Bolo pre nás poctou, že s nami zdieľal svoj čas, myšlienky, vedomosti a že nás považoval za svojich priateľov.
Vážený pán profesor, milý a vzácny priateľ – budeš nám na fakulte veľmi chýbať. Hlboko sa klaniame pred Tvojim úctyhodným životným dielom.
Česť jeho pamiatke!
Banská Štiavnica, 7.4.2025
Pripravili:
Prof. Ing. Slavomír Stašiov, PhD.
Doc. Ing. Karol Kočík, CSc.